Modalita (gramatika a sémantika)
PraxisPhotography/Getty Images
In gramatika a sémantika , modalita sa vzťahuje na lingvistické prostriedky, ktoré označujú mieru, do akej je pozorovanie možné, pravdepodobné, pravdepodobné, isté, povolené alebo zakázané. In Angličtina , tieto pojmy bežne (aj keď nie výlučne) vyjadruje modálne pomocné zariadenia , ako napr môcť , možno , by mal , a bude . Niekedy sa kombinujú s nie .
Martin J. Endley navrhuje, že „najjednoduchší spôsob, ako vysvetliť modalitu, je povedať, že to súvisí s postoj hovorca sa prikloní k nejakej situácii vyjadrenej v an výpoveď ...[M]odalita odráža postoj rečníka k popisovanej situácii“ („Linguistic Perspectives on English Grammar“, 2010).
Deborah Cameron ilustruje príklad:
„[Modality] je to, čo robí rozdiel medzi faktickým tvrdením, akým je jednorožce nikdy neexistovali , a viac strážený pohľad, ako napr zdá sa nepravdepodobné, že by jednorožce vôbec mohli existovať — alebo odvážnejšie tvrdenie ako existencia jednorožcov musela byť vždy mýtus . Modalita je teda zdrojom, ktorý používajú rečníci a spisovatelia, keď si kladú nároky na vedomosti: umožňuje im formulovať rôzne druhy tvrdení (napr. tvrdenia, názory, hypotézy, špekulácie) a uvádzať, ako sú voči týmto tvrdeniam oddaní.“ ('The Teacher's Guide to Grammar,' Oxford University Press, 2007)
Gramatické označenie modality
Rovnako ako čas označuje časový aspekt slovesa, slová, ktoré sa používajú na zobrazenie modality, označujú nálada vety – to znamená, nakoľko je daný výrok vecný alebo asertívny – a dá sa to urobiť mnohými spôsobmi, vrátane prídavné mená . Martin J. Endley v 'Linguistic Perspectives on English Grammar' vysvetľuje:
„Situáciu možno teda opísať takto možný, pravdepodobný, potrebný , alebo istý . The podstatné meno náprotivky týchto prídavných mien vyjadrujú aj modalitu, takže situáciu možno opísať ako a možnosť , a pravdepodobnosť , a nevyhnutnosť , alebo a istota . Okrem toho je možné použiť bežné lexikálne slovesá sprostredkovať modalitu....A zamyslite sa nad rozdielom medzi tým, keď poviete, že vy vedieť niečo a povedať, že ty veriť niečo. Takéto rozdiely sú v podstate vecou modality. Napokon, angličtina obsahuje aj určité polopevné lexikálne frázy (napr. Povráva sa ), čo sú v podstate modálne výrazy.“ (IAP, 2010)
Ďalšie termíny, ktoré vyjadrujú modalitu, sú okrajové modály , ako napr potrebu , mal by , odvážiť sa , alebo zvyknutý .
Do hĺbky: Typy modality
Rozsah možností vyjadrených pri použití modality je široké spektrum, od málo pravdepodobného po veľmi pravdepodobné; na vyjadrenie týchto rôznych úrovní prichádza modalita s pomenovanými gradáciami, ako to vysvetlili autori Günter Radden a René Dirven v „Cognitive English Grammar“:
„Modalita sa týka toho, ako hovorca posudzuje potenciál stavu vecí alebo k nej postoj. Modalita sa teda týka rôznych svetov. Posúdenia potenciálu, ako v Musíš mať pravdu , sa týkajú sveta vedomostí a uvažovania. Tento typ modality je známy ako epistemická modalita . Modálne postoje sa vzťahujú na svet vecí a sociálnu interakciu. Tento typ modality je známy ako koreňová modalita . Koreňová modalita zahŕňa tri podtypy: deontická modalita, vnútorná modalita a dispozičná modalita. Deontická modalita sa týka direktívneho postoja rečníka k úkonu, ktorý sa má vykonať, ako pri záväzku Teraz musíte ísť . Vnútorná modalita sa zaoberá možnosťami vyplývajúcimi z vnútorných vlastností veci alebo okolností, ako napr Stretnutie je možné zrušiť , t. j. „schôdza môže byť zrušená“. Spôsob dispozície zaoberá sa vnútorným potenciálom veci alebo osoby byť aktualizovaný; v konkrétnych schopnostiach. Takže, keď máte schopnosť hrať na gitare, budete to môcť robiť....Modálne slovesá majú medzi modálnymi výrazmi špeciálne postavenie: uzemňujú situáciu v potenciálnej realite.“ (John Benjamins, 2007)