Podmienka vypnutia

01 z 08

Výroba v krátkodobom horizonte

Kancelársky priestorWestend61/Getty Images





' id='mntl-sc-block-image_2-0-1' />

Westend61/Getty Images



Ekonómovia rozlíšiť krátke obdobie od dlhodobého v konkurenčných trhoch okrem iného konštatovaním, že v krátkodobom horizonte spoločnosti, ktoré sa rozhodli vstúpiť do odvetvia, už zaplatili stále ceny a nemôže úplne opustiť odvetvie. Napríklad v krátkom časovom horizonte sa mnohé spoločnosti zaviazali platiť prenájom kancelárskych alebo obchodných priestorov a musia tak urobiť bez ohľadu na to, či vyrábajú alebo nevyrábajú nejaký výstup.

Z ekonomického hľadiska sa berú do úvahy tieto počiatočné náklady utopené náklady - náklady, ktoré už boli zaplatené (alebo sa zaviazali zaplatiť) a nie je možné ich získať späť. (Upozorňujeme však, že náklady na prenájom by neboli utopenými nákladmi, ak by spoločnosť mohla priestor prenajať inej spoločnosti.) Ak z krátkodobého hľadiska firma na konkurenčnom trhu čelí týmto utopeným nákladom, ako rozhoduje o tom, kedy bude produkovať výstup a kedy sa vypne a nebude produkovať nič?



02 z 08

Zisk, ak sa firma rozhodne vyrábať

Ak sa firma rozhodne vyrábať výstup, zvolí také množstvo výstupu, ktoré maximalizuje jeho zisk (alebo, ak nie je možný pozitívny zisk, minimalizuje jeho stratu). Jeho zisk sa potom bude rovnať jeho celkovým príjmom mínus celkové náklady. S trochou aritmetickej manipulácie, ako aj definície príjmov a náklady , môžeme tiež povedať, že zisk sa rovná výstupnej cene krát vyrobené množstvo mínus celkové fixné náklady mínus celkové variabilné náklady.

Aby sme to urobili ešte o krok ďalej, môžeme si všimnúť, že celkové variabilné náklady sa rovnajú priemerným variabilným nákladom krát vyrobené množstvo, čo nám dáva, že zisk firmy sa rovná výstupnej cene krát množstvo mínus celkové fixné náklady mínus priemerné variabilné náklady krát množstvo, ako je znázornené vyššie.

03 z 08

Zisk, ak sa firma rozhodne ukončiť svoju činnosť

Ak sa firma rozhodne ukončiť svoju činnosť a neprodukovať žiadny výstup, jej príjem je podľa definície nulový. Jeho variabilné výrobné náklady sú tiež podľa definície nulové, takže celkové výrobné náklady firmy sa rovnajú jej fixným nákladom. Zisk firmy sa preto rovná nule mínus celkové fixné náklady, ako je uvedené vyššie.

04 z 08

Podmienka vypnutia

Intuitívne chce firma vyrábať, ak je zisk z toho aspoň taký veľký ako zisk z odstavenia. (Technicky je firma ľahostajná medzi výrobou a nevyrábaním, ak obe možnosti prinášajú rovnakú úroveň zisku.) Preto môžeme porovnať zisky, ktoré sme získali v predchádzajúcich krokoch, aby sme zistili, kedy bude firma skutočne ochotná vyrábať. Aby sme to dosiahli, stačí nastaviť príslušnú nerovnosť, ako je uvedené vyššie.



05 z 08

Fixné náklady a podmienka odstávky

Môžeme urobiť trochu algebry, aby sme zjednodušili naše vypnutie a poskytli jasnejší obraz. Prvá vec, ktorú si treba všimnúť, keď to robíme, je, že fixné náklady rušia našu nerovnosť, a preto nie sú faktorom pri našom rozhodovaní o tom, či ukončiť prevádzku alebo nie. To dáva zmysel, pretože fixné náklady sú prítomné bez ohľadu na to, aký postup sa podnikne, a preto by logicky nemali byť faktorom pri rozhodovaní.

06 z 08

Podmienka vypnutia

Nerovnosť môžeme ešte viac zjednodušiť a dospieť k záveru, že firma bude chcieť vyrábať, ak cena, ktorú dostane za svoju produkciu, bude aspoň taká veľká ako jej priemerné variabilné náklady na produkciu pri množstve produkcie maximalizujúcej zisk, ako je znázornené. vyššie.



Pretože firma bude vyrábať v množstve maximalizujúcom zisk, čo je množstvo, kde sa cena jej produkcie rovná jej hraničným výrobným nákladom, môžeme dospieť k záveru, že firma sa rozhodne vyrábať vždy, keď cena, ktorú dostane za svoj výstup, bude aspoň také veľké, ako sú minimálne priemerné variabilné náklady, ktoré môže dosiahnuť. Je to jednoducho výsledok skutočnosti, že hraničné náklady pretínajú priemerné variabilné náklady pri minime priemerných variabilných nákladov.

Pozorovanie, že firma bude vyrábať v krátkodobom horizonte, ak dostane cenu za svoj výstup, ktorá je aspoň taká veľká ako minimálne priemerné variabilné náklady, ktoré môže dosiahnuť, sa nazýva stav vypnutia .



07 z 08

Stav vypnutia vo forme grafu

Stav vypnutia vieme znázorniť aj graficky. Vo vyššie uvedenom diagrame bude firma ochotná vyrábať za ceny vyššie alebo rovnaké ako Pmin, keďže ide o minimálnu hodnotu krivky priemerných variabilných nákladov. Za ceny nižšie ako Pmin, sa firma rozhodne ukončiť prevádzku a namiesto toho vyrábať nulové množstvo.

08 z 08

Niekoľko poznámok o stave vypnutia

Je dôležité mať na pamäti, že podmienka vypnutia je krátkodobý jav a podmienka, aby firma zostala v odvetví z dlhodobého hľadiska, nie je rovnaká ako podmienka vypnutia. Je to preto, že v krátkodobom horizonte môže firma produkovať, aj keď výsledkom výroby je ekonomická strata, pretože nevyrábanie by malo za následok ešte väčšiu stratu. (Inými slovami, výroba je výhodná, ak prináša aspoň dostatočné príjmy na to, aby začala pokrývať utopené fixné náklady.)



Je tiež užitočné poznamenať, že zatiaľ čo stav vypnutia tu bol opísaný v kontexte firmy v a konkurenčný trh Logika, že firma bude ochotná vyrábať v krátkodobom horizonte, pokiaľ príjem z toho pokryje variabilné (t. j. návratné) výrobné náklady, platí pre spoločnosti na akomkoľvek type trhu.